kačenka

Prišlo obdobie dilém, depresií, smútku a prázdnoty. Asi preto, že prišla jeseň, možno preto, že som opäť raz mala nereálne očakávania od ľudí, ktorí ich nenaplnili podľa mojich predstáv. Asi preto, že som opäť na rázcestí, ktoré sa rozdvojuje a ja si musím vybrať, ktorým smerom mám ísť.

 Ale sú na svete maličkosti, ktoré pomáhajú ...

 Milujem knihy o reálnom živote. O reálnej láske v reálnom živote. V ktorých je pravda o tom, že každá žena aspoň raz za živote predstiera orgazmus, že aj silné ženy plačú sediac na balkóne pod dekou, nosia kapsáče a boja sa reálnej lásky, že byť osamelou matkou nie je údel, ale dar, že chlapská hrdosť je často len strach pred sklamaním ...

 Milujem sedieť len tak v kaviarničke a sledovať ľudí okolo, ako sa ponáhľajú, rozprávajú, kričia do telefónov, ťahajú za sebou deti, tlačia kočíky ...

 Milujem chuť a vôňu kávy, prvý dúšok, ktorý ešte páli na jazyku i posledný, ktorý zanecháva chuť kávy v ústach. A obzvlášť milujem kávu v takých tých pohároch s nápisom Café to go. Aj s tými umelohmotnými vŕškami. Dá sa nosiť, pohár sa dá ohrýzať a teplo kávy zohrieva ruky.

 Milujem mobilný telefón a obzvlášť službu sms. Dáva možnosť povedať človeku to, čo sa ťažko vyslovuje nahlas a prináša pocit vzrušenia pri čakaní na odpoveď. Je to určitý druh drogy. Pošlete jednu a príde odpoveď, ktorá si žiada odpoveď a odpoveď si žiada odpoveď.

 Milujem pocit príjemnej únavy. Aký zvykne prísť napríklad po hodinovom skákaní v telocvični.

 Milujem, keď zrazu niektoré nelogické veci dostanú zmysel. Keď sa vyriešia veci, ktoré dlho nemali riešenie. Keď je vidieť výsledok snaženia. Keď ľudia vedia ako, a aj keď nevedia, chcú vedieť ako.

 Milujem ľudí okolo, ktorí mi dali pocit istoty, podporu a vieru. Tých, ktorí mi veria, že veci zvládnem, že sa viem správne rozhodnúť, ktorí neklamú a nadávajú falošné nádeje.

 Ale asi najviac milujem pocit víťazstva.